Nemôžem uveriť, že tu máme hru z 1663, ktorá obsahuje časť, v ktorej manželka vystupuje proti manželovi, verejne ho kritizuje a zastane sa samej seba:

- Čušte, žena moja, ste hlúpa.
- Vrelá vďaka, pán manžel, ako len to manželstvo mení mužov, pred osemnástimi mesiacmi by ste mi to neboli povedali.
- Prosím vás, čušte.
- Čudná vec, ako nám krátky obrad môže odňať všetky dobré vlastnosti a ako muž a nápadník hľadia na tú istú osobu takými rozdielnymi očami.
- Tárate.
- Namojveru, keby som písala komédiu, urobila by som ju na tento námet, ospravedlnila by som ženy za veľa vecí, z ktorých ich obviňujú, a postrašila by som manželov rozdielom medzi ich príkrym správaním a dvornosťou nápadníkov.

Žiaľ, okrem tohoto kúsku to bolo dosť o ničom.