Táto knižka sa mi veľmi páčila, rýchlo sa čítala a, napriek tomu, že je to autorkina prvotina, bola napísaná krásne a ešte krajšie ilustrovaná. Príbeh sa odohráva v malebnom mestečku Allora, ktoré v minulosti postihol mor - ten vyhubil rodinu jednej z hlavných postáv Albertovi, ktorý predtým vyrábal drevené hračky pre žijúcich, ale teraz už vyrába truhly pre zosnulých - veľmi smutný kontrast, ktorý nakoniec rozbije vstup malého Tita Bonita a vtáčika Fii do truhlárovho života. Alberto po smrti svojej rodiny nachádza nový zmysel života, ale ten ho nanešťastie nenapĺňa - autorka tu zakomponovala peknú myšlienku, že sa oplatí žiť aj napriek mnohým ťažkostiam, pretože jedného dňa vám môže malý zlodej vrátiť nádej do života. Páčilo sa mi aj rámcovanie celého príbehu - na začiatku si starosta objednáva pre seba truhlu zo zlatého dubu, ktorý je pevný ako oceľ a ľahký ako pierko a z tejto truhly si Alberto a Tito vyhotovia čln, ktorý použijú na útek. Táto knižka takisto zdôrazňuje dôležitosť vzťahov medzi priateľmi, ktoré truhlárovi nakoniec zachránili kožu - aj po hroznej tragédii neprestal byť vrúcnym a milým človekom a vedel si udržať dlhoročné priateľstvá. Postupná premena Albertovho nielen vonkajšieho svetu, ale aj toho vnútorného bola pekne zobrazená - zaprášené kúty domu teraz pokrývali Titove hračky a spoločný smiech. Autorka rozoberala mnoho náročných tém, ale podarilo sa jej to citlivým spôsobom a medzi ne dokázala prepliesť aj pár zábavných momentov (ako keď si starosta myslel, že zlatý dub je skutočne zlatý, alebo neprestajné klebetenie sestier Finestrových). Nakoniec už len toľko - teším sa, že som na túto knižku narazila a určite si ju budem chcieť prečítať ešte raz.